Moc vnútorného dieťaťa

Autor: Janka Eliášová

Dátum: 7 máj 2023

... alebo O tom, ako niekedy počúvame naše vnútorné dieťa viac ako to, ktoré sa nám narodilo.

 Počuli ste už niekedy o termíne vnútorné dieťa? Používa sa často v psychoterapii, kde zobrazuje tú časť osobnosti, ktorá reprezentuje detstvo a spomienky naň. Ako rodičia často vychovávame deti na základe hlasu nášho vnútorného dieťaťa. Hodnotíme výchovu našich rodičov tak, ako pôsobila na nás, keď sme boli malými deťmi.  To, čo sme nenávideli, nechceme vo výchove v žiadnom prípade opakovať a to, čo sme milovali, chceme čo najviac uplatňovať. Na jednej strane je to prirodzené „vodítko“ pre výchovu vlastných detí, ktoré môžeme nazvať aj intuitívnou výchovou, zároveň však môže tvoriť vo výchove aj výraznú prekážku.

Poznáte svoje vnútorné dieťa?

Každý ho nosí v sebe. Je to spomienka na naše vlastné detstvo. Sú to zranenia, ktoré nás v detstve boleli aj okamihy, ktoré nám ublížili. Sú to však aj radosti a pochvaly, s ktorými sme sa stretávali. Naše vnútorné dieťa si so sebou nesie krivdy a neprávosti, ktoré na nás boli páchané, tresty a zákazy, ktoré boli pre nás významné. Môže v sebe niesť veľa hnevu a smútku alebo byť plné strachu. Rovnako však môže niesť veľa radosti, slobody a hravej fantázie. Nesie so sebou tie najvýznamnejšie zážitky, či už boli výnimočne alebo opakovane príjemné, alebo naopak neznesiteľne nepríjemné. Naše malé dieťa v nás stále žije. Aké je to vaše?

Vnútorné dieťa si pamätá

Naše vnútorné dieťa si pamätá, ako sa k nemu správali dospelí (najmä rodičia) a ako sa mu ktoré správanie páčilo resp. nepáčilo. Pamätá si, ktoré tresty nenávidelo, no pamätá si i odmeny a pochvaly, ktorými bolo oceňované.
„Neznášal som, keď ma rodičia nútili jesť jedlo, ktoré mi nechutilo“
„Páčilo sa mi, ako nás ocko brával každú sobotu na prechádzku do lesa“...
Keď sme boli deťmi, hodnotili sme správanie svojich rodičov a iných blízkych osôb ako dobré alebo zlé z egocentrického pohľadu, podľa toho ako nám bolo ich správanie príjemné alebo nepríjemné. Aj spomienky na toto hodnotenie zostávajú v nás v podobe nášho vnútorného dieťaťa.

Ja nie som moje dieťa a moje dieťa nie je mnou

Ak je však hlas vnútorného dieťaťa príliš výrazný, môžu nastať problémy... Vtedy akoby sme zabúdali na to, že naše dieťa - to, ktoré sme priviedli na svet, je celkom iné ako my, keď sme boli dieťaťom. Netreba pripomínať, že každý človek je jedinečná bytosť a tak aj náš potomok má celkom inú osobnosť. Naše dieťa vyrastá v odlišných podmienkach, iné veci sa mu páčia a iné veci nenávidí... dokonca, má iných rodičov, ako sme mali my, keď sme boli dieťaťom!

Keď zabúdame na tieto rozdiely, môže sa stať, že naše vnútorné dieťa prekričí nášho potomka... Potom vlastne nehľadíme na potreby nášho potomka, ale na potreby naše vlastné! Na potreby, ktoré sme kedysi mali, potreby ktoré možno neboli v našom detstve uspokojené podľa našich predstáv. A vtedy sa môže stať, že to, čo naše vnútorné dieťa nenávidí, odoprieme vlastnému potomkovi. Ten je však v inej situácii a to, čo naše vnútorné dieťa nenávidí, tomu skutočnému dieťaťu veľmi chýba. Alebo naopak – dávame mu niečo, po čom sme veľmi túžili..., ale naše dieťa to nechce, možno to dokonca nenávidí.

Príklady: 1,) Ako dieťa ste túžili navštevovať rôzne záujmové krúžky, ale vaši rodičia vám to z rôznych dôvodov nemohli alebo nechceli dovoliť. Táto vaša potreba zostala pre vás neuspokojená a nedokončená. Teraz sa to môžete snažiť napraviť .. a uspokojiť vaše vnútorné dieťa tým, že svojho potomka prihlásite na kvantum záujmových aktivít bez toho, aby ste si overili, či má vôbec o takéto aktivity záujem. Jednoducho mu chcete zabezpečiť to, čo vám v detstve chýbalo a v žiadnom prípade ho nechcete o tieto možnosti ukrátiť. Po čom však v skutočnosti túži váš potomok?

2.) V detstve ste neznášali, keď vám rodičia prikazovali, čo si musíte obliecť. Rodičia to s vami síce mysleli dobre a chceli, aby ste vždy vyzerali upravene, ale vo vás zostala táto spomienka ako väzenie vo vlastných šatách. Preto teraz môžete výber šatníka nechávať výhradne na vašom dieťati – v snahe uchrániť ho pred podobnou skúsenosťou, ktorá sa stala vám. Vaše dieťa sa potom môže obliekať nevkusne a nedbanlivo, pretože by niekedy potrebovalo vašu radu... Jeho vnútorné dieťa si neskôr bude pamätať „Rodičia mi nikdy nepomáhali s výberom oblečenia a ja som sa to nemal kde naučiť“.

Rozlišujme svoje vlastné potreby od potrieb našich detí

Je ťažké načúvať potrebám vlastných detí, ak to naše vnútorné kričí príliš naliehavo a hlasno. Týka sa to najmä nespracovaných nepríjemných zážitkov z nášho detstva..., tie príjemné nebývajú pre výchovu našich detí také nebezpečné.
Čo však môžeme robiť, keď zistíme, že potreby nášho vnútorného dieťaťa si vyžadujú prednosť pred potrebami našich potomkov? Nejde o to, aby sme to naše vnútorné dieťa umlčali. Práve naopak, počúvajme ho. Ale nezabúdajme pritom počúvať aj nášho potomka, dieťa, ktoré pred nami reálne stojí a dožaduje sa svojich práv. Najdôležitejšie je však odlíšenie, schopnosť rozoznať naše vlastné potreby od potreby našich detí. Začať môžeme napríklad tréningom uvedomenia, učiť sa odlišovať, kedy ide o skutočnú potrebu nášho potomka a kedy len o hlasné kričanie našich neuspokojených potrieb z detstva. Položme si otázku – komu patrí táto potreba? Je to moje vnútorné dieťa, ktoré sa dožaduje naplnenia potreby, ktorá mu bola kedisy odoprená alebo ide naozaj o túžbu môjho potomka?

Ak sa naučíme sledovať potreby svojich detí, dávame im súčasne najavo, že si vážime a rešpektujeme ich jedinečnosť. Dávame im taktiež najavo, že ich považujeme za samostatné bytosti, že rešpektujeme ich želania a zaujímajú nás ich potreby. Neľakajte sa, to že budeme vedieť načúvať potrebám vlastných detí neznamená, že sme povinní všetky bezodkladne naplniť. Ako rodičia nie sme omnipotentní a nie je ani v ľudskej moci naplniť všetky potreby a očakávania inej ľudskej bytosti (nášho dieťaťa vrátane). Ak sa však budeme vedieť orientovať v potrebách našich detí a odlíšiť ich od našich vlastných potrieb, budeme vedieť lepšie rozhodnúť o dôležitosti tej ktorej túžby nášho dieťaťa v záujme jeho vlastného dobra. Pretože – to, čo bolo kedisy dobré pre nás, nemusí byť rovnako dobré teraz pre naše deti.

Sám sebe sudcom

Niekedy je naše vnútorné dieťa také odvážne, že dokáže súdiť nás ako rodičov. Vtedy sa stávame sami sebe sudcom. Súdime a hodnotíme, čo sme urobili vo výchove našich detí dobre a čo zle... s ohľadom na to, ako sme sa cítili my, keď sme boli dieťaťom a ako na nás daná výchovná metóda/situácia pôsobila. Naše vnútorné dieťa, malý sudca, však nehľadí na kontext situácie, hľadí len na svoju potrebu a svoj uhol pohľadu, neberie na vedomie potreby nášho potomka, pripomína nám naše staré potreby z detstva... A preto jeho súd vôbec nemusí korešpondovať s realitou.
PR: Dali ste svojmu dieťaťu trest za neprimerané správanie a teraz trpíte príšernými výčitkami svedomia. Spomínate si, že podobná situácia sa vám stala v destve a veľmi ste za to svojich rodičov nenávideli.
V danej situácii s vašim dieťaťom ste mohli postupovať primerane k podmienkam, ktoré sa vyskytli a vaše dieťa si trest „zaslúžilo“, resp. z hľadiska potrieb výchovy ste postupovali adekvátne. Vaše výčitky svedomia spúšťa v tomto prípade vaše vnútorné dieťa, ktoré vás v danom momente hodnotí ako zlú matku, pretože bolo v minulosti podobným správaním ranené. Znovu – váš potomok nie ste vy! Nemusí ho zraňovať to, čo kedisy zranilo vás.
Ako však potom odlíšiť skutočné výčitky z neprimeraného zásahu od klamlivých výčitiek spôsobených starým zranením? Skúste si to opatrne overiť u dieťaťa – ako sa správa, vyzerá nahnevané kvôli trestu? Vzdoruje a búri sa, pretože nedosiahlo svoje? Alebo je jeho reakcia neprimerane úzkostlivá, plače, je smutné a ranené?
Niekedy je veľmi ťažké to rozlíšiť. Občas to ako rodičia preženieme, aj to sa stáva. Vtedy je fajn, ak vieme svojmu dieťaťu povedať prepáč.

Ako vnútorné dieťa pomáha

Nerozumiete správaniu svojich detí? Skúste sa do nich vcítiť cez vlastné vnútorné dieťa. Čo hovorí, ako sa cíti? Spýtajte sa ho, čo potrebuje... Môže Vám pomôcť orientovať sa v potrebách vašich detí a porozumieť ich správaniu. Je vaše dieťa vzdorovité? Čo na to hovorí vaše vnútorné dieťa? V akých situáciách ste boli vzdorovití vy a o čo vám vtedy šlo? Odmieta vaše dieťa určité jedlá? Ako by chutilo jesť vášmu vnútornému dieťaťu, ak by nemalo na výber z viacerých možností? Hoci vie byť naše vnútorné dieťa ostrým kritikom a sudcom, vie byť zároveň aj veľmi nápomocné. Ak ho spoznáme, pomôže nám vyznať sa v pocitoch a potrebách našich detí a najmä – spoznáme tým sami seba.