Za oponou rodičovskej lásky
prezentovať pred svojimi deťmi svoju nekonečnú spravodlivosť.
Už ako malé dieťa som tejto fráze neverila, naopak, mala som pocit, že ma rodičia klamú! Vtedy som ešte nechápala, prečo... Teraz však viem, že je to fráza, ktorou si sami sebe ospravedlňujeme naše výčitky, keď nevedome uprednostníme jedno z našich detí.
Moc vnútorného dieťaťa
... alebo O tom, ako niekedy počúvame naše vnútorné dieťa viac ako to, ktoré sa nám narodilo.
Počuli ste už niekedy o termíne vnútorné dieťa? Používa sa často v psychoterapii, kde zobrazuje tú časť osobnosti, ktorá reprezentuje detstvo a spomienky naň. Ako rodičia často vychovávame deti na základe hlasu nášho vnútorného dieťaťa. Hodnotíme výchovu našich rodičov tak, ako pôsobila na nás, keď sme boli malými deťmi.
Recenzia knihy: Když děti často stůňou
Recenzia knihy od Hansa Hopfa - Když děti často stůňou, Praha, Portál 2016
Pri príprave workshopu o psychosomatických príčínach chorôb, sa mi dostala možnosť prečítať si túto knihu, ktorej názov presne zapadal do tematiky, ktorú som aktuálne riešila.
Autor knihy, psychoterapeut detí a mládeže, prístupným spôsobom otvára pohľad (nielen)na somatické ochorenia, a tým dovoľuje zamyslieť sa aj nad inými možnosťami a príčinami ochorení. Neobmedzuje sa len jednostranným pripisovaním viny infekciám, vírusom a baktériám.
Recenzia knihy: Základy arteterapie
Recenzia knihy Základy arteterapie od Jaroslavy Šickovej-Fabrici, Portál 2016
Arteterapia ma oslovuje ako cesta k vnútorným obsahom človeka, ako spôsob zhmotnenia vnútorného prežívania, kedy sa to čo je vo vnútri, spontánne zhmotňuje prostredníctvom výtvarného prejavu do výtvoru. Cestou späť cez tieto výtvory je možné potom pomenovávať inak nepomenovateľné a nedostupné a dostávať sa opäť dnu, k prežívaniu človeka. Tak môže byť arteterapia nielen ventilom nahromadených emócií, ale ako autorka recenzovanej knihy popisuje, má vplyv aj na integráciu osobnosti a jej rast alebo môže byť prostriedkom kompenzácie rôznych deficitov (či už mentálnych alebo fyzických).